S programom Výmena mládeže som navštívil Japonsko

Moje zážitky z Japonska, 2011

Prefektúry Osaka a Wakayama – 335 B

Vďaka organizácii Lions Clubs International som sa aj tento rok mohol zúčastniť mládežníckej výmeny a stať sa súčasťou rodiny, v ktorej som hosťoval, a tiež skvelého kolektívu, ktorý sa vytvoril v medzinárodnom kempe. Tento rok som si za cieľovú krajinu zvolil Japonsko, ktorého kultúru už niekoľko rokov obdivujem a takpovediac som si chcel splniť svoj dávny sen spoznať Japonsko nielen prostredníctvom obrázkov a príbehov z druhej ruky, ale na vlastné oči. Z počutia som už predtým vedel, že dorozumieť sa v krajine vychádzajúceho slnka po anglicky môže byť niekedy problém, avšak už pár rokov pred cestou som sa venoval štúdiu japonského jazyka a tak som sa nebál, že sa v novom svete stratím.

Piateho Júla, deň po mojich narodeninách, som vycestoval z Viedenského letiska. Po prestupe v Amsterdame ma čakal už len desať hodinový let – smer Osaka, ktorý prekvapivo ubehol ako voda. Kansajské letisko je zaujímavé svojou polohou. Nakoľko celé pobrežie Osaky je preplnené množstvom domov, kancelárií, prístavných fabrík a iných budov a vo vnútrozemí Japonska sa dá len ťažko nájsť rovinka, na vybudovanie letiska museli Japonci použiť more. A tak turisti cestujúci po prvýkrát do tohto letiska s údivom sledujú ako lietadlo pristáva aj napriek tomu, že z okienka vidia len šíre more. Z umelo vytvoreného ostrova vedie päťkilometrová diaľnica, ktorá sa bez povšimnutia napája na ostatné osacké cesty.

Po príchode mi na mňa čakajúci členovia lionského klubu mesta Ibaraki oznámili, že v priebehu dvoch týždňov vystriedam domácnosti až štyroch japonských rodín a odviedli ma do mojej prvej destinácie. Hneď na ďalší deň som sa s členmi klubu znova stretol, keďže ma moja prvá hosťovská rodina vzala na každomesačný meeting lionov, kde ma srdečne privítala miestnosť plná asi 50 klaňajúcich sa ľudí. Po krátkom príhovore, ktorý som sa snažil povedať po japonsky, celá sála jasala a na znak privítania mi podarovali zopár darčekov. V ten istý deň sme ja a moja hosťovská mama išli kúpiť tradičné japonské letné oblečenie, yukatu, podobnú kimonu, avšak vyrobenú z ľahších materiálov. Tú som mal oblečenú v deň, keď som šiel spolu s kamarátkou Kannou, ktorú som spoznal pred rokom na lionskej výmene v Švédsku, do Kyota na festival Gion-matsuri.

Po drobnom zblížení sa z rodinou som ich musel opustiť, pretože ma čakala ešte dlhá cesta spoznávania japonskej kultúry. Ďalšia rodina mi chcela ukázať rôzne končiny Japonska a tak ma vzali vysokorýchlostným vlakom shinkansenom pod horu Fuji, kde sme spali tradičným spôsobom – na zemi ustlaných matracoch prikrytí futonmi. Okrem toho, že ma autom odviezli do polovice hory Fuji pozrieť si výhľad na japonskú krajinu, mal som príležitosť prezrieť si i hlavné mesto, Tokyo, a priblížiť sa k životu v ňom prostredníctvom ich anglicky hovoriaceho syna, ktorý tu žije.

Moja tretia rodina sa tiež starostlivo pripravila na môj pobyt v ich domácnosti. Keďže vlastnili obrovský pozemok, na ktorom sa nachádzali okrem ryžových polí a tradičnej japonskej záhrady aj tri domy, jeden z nich sa stal mojim dočasným domovom. Tu som však tiež spal na kobercoch tatami a matraci. Jeden deň ma zaviedli do základnej školy, kde som sa stal súčasťou druháckej triedy, s ktorou som strávil obed a poobedné upratovanie, ktoré je na japonských školách samozrejmosťou. Ďalší deň sme sa odviezli jednokoľajkou do Expo parku, kde sme sa prešli tradičnou záhradou plnou jazierok s farebnými kaprami a neskôr sme navštívili múzeum folklóru. Okrem toho ma moja japonská mama učila základy japonskej kaligrafie a jedno celé doobedie sme strávili čmáraním japonských znakov.

Celkom posledná rodina ma privítala veľkolepou barbecue párty na ich záhrade, kde boli pozvané aj moje ostatné hosťovské rodiny, členovia ich lionského klubu a moja už spomínaná japonská kamarátka Kanna. Po príhovore mi pustili slovenskú hymnu a do výšky bambusov vztýčili ich vlastnoručne vyrobenú slovenskú vlajku, ktorú mi neskôr darovali. Nasledujúci deň sme išli do centra Osaky a navštívili sme známe múzeum súčasnosti a minulosti, v rámci ktorého sme sa ocitli aj v mestečku, ktoré zachytávalo pradávny život na tomto území. Ostatné dni sme strávili v bezpečí ich domova, keďže správy upozorňovali na blížiaci sa tajfún. Našťastie nás táto hrozba obišla a v zdraví som sa mohol vybrať do kempu.

Tento rok oslavoval medzinárodný kemp v Japonsku tridsiate výročie, avšak zúčastnilo so ho len 18 študentov, nakoľko zvyšok pôvodne prihlásených účastníkov zrušil svoje lety kvôli katastrofe, ktorá sa odohrala na jar v oblasti Tohoku vzdialenej vyše 600 km od Osaky. Na organizácii kempu sa podieľalo 26 lionov z klubov v oblasti prefektúr Osaka a Wakayama, ktorí sponzorovali aktivity v rámci kempu, a 27 mladých Japoncov, ktorí boli našimi anglicky hovoriacimi sprievodcami, avšak tí sa v priebehu kempu striedali. Jednou z nich bola aj dievčina Ami, ktorá pred dvoma rokmi strávila týždeň v našej domácnosti počas jej lionskej výmeny na Slovensku a Česku.

V priebehu dvanástich dní strávených v kempe sme cestovali po území Japonska a takmer každú noc sme spali na inom mieste. Hotely, v ktorých sme bývali boli aj európskeho štýlu, avšak niektoré čisto japonské, čo znamenalo znova spanie na zemi prestretých matracoch. Športové a diskusné aktivity sme trávili vo svojich skupinkách. V mojom (červenom) tíme bola okrem mňa Saloni z Indie, Nemka Angela a Scott z Nového Zélandu. Spoločne sme diskutovali ohľadom mieru a používaní atómových zbraní.

Program kempu bol rozmanitý – od návštevy múzea kuracích nudlí a vlastnoručnej výrobe instantných nudlí až po prehliadku čajového obradu v tradičnom japonskom prezlečení. Navštívili sme tiež zábavný park Universal Studios v Osake, japonské tanečnice nás naučili tradiční tanec bon-odori, zúčastnili sme sa festivalu Tenji-matsuri a z po rieke plaviacej sa loďky sme pozorovali Japoncami tak zbožňovaný veľkolepí ohňostroj. Okrem toho sme navštívili aj Hiroshimu, kde náš červený tím zavesil na monument mieru z origami poskladané žeriavy, ktoré sú v Japonsku symbolom splnených prianí a nádeje. Jeden deň sme tiež strávili na nádhernej pláži Shirahama, po ktorej sme išli na karaoke, ktoré si drží v Japonsku veľkú obľubu. V mestečku Misaki sme zvečnili našu účasť v tomto kempe maľbou na osem metrov dlhú stenu, ktorá zostane nedotknutá ešte minimálne 10 rokov. Posledný večer v kempe sme oslávili veľkolepou farewell párty, na ktorej boli pozvané aj naše hosťovské rodiny.

Čas strávený v Japonsku bol skutočne úžasný a tiež bohatý na zážitky a myslím, že spomienky naň mi zostanú navždy. Japonsko je úžasná krajina, ktorá vždy ponúka niečo zaujímavé a nové, a preto odporúčam každému, kto má záujem spoznávať rozličné kultúry, návštevu krajiny vychádzajúceho slnka.

Takúto možnosť do hĺbky spoznávať cudzie kultúry vďaka lionskej výmene mládeže si skutočne cením a preto by som sa rád chcel poďakovať organizácii Lions Clubs International, miestnemu klubu LC Istropolis a v neposlednej rade tiež pani Zlate Chebeňovej, vďaka ktorým som mohol zažiť Japonsko na vlastnej koži a stretnúť množstvo úžasných ľudí, s ktorými dúfam zostanem aj naďalej v kontakte.

Šimon Šťastný

 Pár fotiek z Japonska